Bonjour Paris

Autor: Erika Koštialová | 18.2.2015 o 18:17 | (upravené 18.2.2015 o 18:23) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  452x

Paríž. Mesto kráľov, mesto významných pamiatok, mesto umelcov, mesto módy, mesto extravagancie, mesto elegancie.. proste magnifique. To všetko som o tomto meste počula už mnohokrát, no nikdy som ani jedno z toho nezažila na vlastnej koži. Od svojich pubertálnych čias som túžila raz navštíviť Paríž. Každému som rozprávala, že raz budem žiť v tom Paríži..  Roky prešli, no napriek nie až takej neprekonateľnej vzdialenosti sa mi podarilo navštíviť toto mesto až teraz, pekných pár rokov neskôr od čias, keď som si toto mesto zamilovala. A aké vlastne to mnohokrát spomínané a mnohými obdivované mesto je? 

Paríž je ako láska. Niekedy čarovná a zasnená, inokedy drsná a tvrdá tak, že vás vytiahne z fantazírovania. No napriek tomu je vždy nonšalantná, aj keď je vonku príjemných 25 stupňov a vy sa vyhrievate v niektorých z kráľovských záhrad a aj v prípade, že pri čakaní v rade na Eifelovku, stojíte a túlite sa k ostatným aby ste vyprodukovali viac tepla na zahriate skrehnutých končekov prstov.

Ranný ruch, francúzke bagety pod pazuchami v jednej ruke, teplé croissanty v tej druhej. Dovolenkári ešte do ulíc nevyšli, takže príjemné Bonjour Vám želajú len predavači ponúkajúci to najkrajšie ovocie, či zeleninu..

Počet pamiatok, ktoré si dáte na zoznam MUST SEE, je vždy len na vás, no ja som to brala pozvoľne. Nie je nič krajšie, ako sa túlať uličkami, pri ktorých sa znenazdajky objavíte pri Louvry, či Notre Damme. Medzitým si sadnúť na kávičku a v pohodlí útulnej kaviarničky si vychutnať créme bruillé a kapučíno. Príjemný pocit sa rozlieva po celom tele. Naozaj stačí tak málo k takej blaženosti? Áno, stačí...

Po prechádzke a pospevovaní si Óóó Champ-elyssé pred Víťazným oblúkom sme sa rozhodli s partiou dievčat navštíviť mnohými nenávidenú no najviac fotenú a honosnú Eifelovku. Čakanie v rade bolo nie veľmi dlhé, čo je jedna výhoda návštevy Paríža v zimnom februárovom období. Keďže pofukoval celkom ostrý vetrík, nechali sme sa vyviesť na túto železnú krásku výťahom hneď od začiatku.

Výťah plný nedočkavých turistov mi trochu pripomenul autobus č. 39 smerujúci do Mlynskej doliny :) No výhľad, ktorý sa vám naskytne potom ako vystúpite na poslednom, treťom poschodí, zanechá všetky chmúrne myšlienky niekde veľmi ďaleko. Ja som mala to šťastie, že som si z tejto železnej krásky vychutnala západ slnka. Som rada, že sa po svetovej výstave v roku 1889, napriek pobúreniu Parížanov, hlavne umelcov, táto „tragická pouličná lampa“ ako ju mnohí kritici volali, stala Železnou dámou a symbolom Paríža.

Ďalší deň sme skúmali Montmartre.

Montmartre. Mestská štvrť ktorá mala pre mňa najväčšie čaro. Uličky plné umelcov, maliarov, muzikantov, obchodíkov s čarovnými vecami, mačkami a inými čačkami, ktoré vás lákajú aspoň trošku nahliadnuť a uchmatnúť si nejakú drobnosť aj pre seba. Nákup je treba zakončiť kúpou makronky, palacinky, či inej sladkej dobroty a už sa stačí len pokochať sa výhľadom zo Sacré-Coeur, najvyšším položeným miestom v Paríži. Západ slnka odtiaľto je rovnako úchvatný ako z Eifelovky. Slnečné lúče dopadajúce na biely mramor, hrajúce všetkými farbami vás prinúti zastať a pokochať sa ďalším krásnym výhľadom na mesto. Po západe slnka všetky kaviarničky, reštaurácie  ožívajú, svetielkujú a lákajú vás na všetky tie dobré pochúťky.. Sobota večer a podniky praskajú vo švíkoch. Ani chladné februárové počasie nebráni domácim popíjať vínko, či iný alkohol na teraske vonku pred podnikom. Jedným slovom, to všade žije. Z príchodom tmy však ožívajú aj temné stránky Paríža. Na uliciach nestretávate len šarmantných Francúzov, ale aj strašne veľa bezdomovcov, ktorý si svoj nocľah chystajú rovno v strede chodníka. Každé mesto má svoju temnú stránku.

Poslednou zastávkou bola štvrť v ktorej sa nachádza Notre Damme a jeho okolie. Chrám Matky božej v Paríži, čítal asi každý z nás. Dodnes si pamätám opis Notre Dammu a Paríža z vtáčej perspektívy popísaný na niekoľkých desiatkach stránok, ktorý som preklínala, že musím čítať.

No v momente ako som vošla dovnútra tohto kostola, ocitla som sa v časoch Quasimoda a Esmeraldy. Bola nedeľná omša. Väčšina turistov obiehala okolo a všetko fotila. My sme si v tichosti sadli a počúvali. Síce francúzsky neviem, no jazyk ktorý sa mi v ušiach rozoznieval znel ako balzam pre moju dušu. Bolo príjemné po tých všetkých dňoch pozerania pamiatok, sadnúť si a nechať sa opantať duchovnou atmosférou, ktorá vás dostala, či ste chceli alebo nie.

Natrafiť na trh v strede meste predávajúc živé sliepky a husi môžete nájsť naozaj len v tomto meste. Sorbonna, Pantheón a jeho hrobky slávnych umelcov,Louvre, Moulin Rouge vykričaná ulica, to všetko stretnete pri potulkách Parížom.

A keďže sa chýlilo ku koncu môjho výletu, zavŕšiť výlet treba dobrou večerou a to syrovým fondue a grilovaným mäsom, ktorý sme si urobili sami na kameni. Aj napriek plným bruchám, sme si vychutnali dezert- čokoládové fundue, zapili bielym domácim vínom a pobrali sa domov spokojne spať a nabrať nové sily na cestu späť.

Paríž.

Mesto kráľov, mesto významných pamiatok, mesto umelcov, mesto módy, mesto extravagancie, mesto elegancie.. proste magnifique. To všetko som o tomto meste počula už mnohokrát. A áno, je to tak :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?